Premlčanie podľa čl. 32 Dohovoru CMR
Podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru sa nároky z prepráv, na ktoré sa Dohovor vzťahuje, premlčujú za jeden rok; v prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva konajúceho súdu považuje za rovnocenné s úmyslom, je lehota trojročná. Pri nároku na zaplatenie prepravného nejde o stratu, poškodenie ani prekročenie dodacej lehoty, preto pripadá do úvahy zvyšková kategória podľa čl. 32 ods. 1 písm. c): lehota začína plynúť uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy, pričom deň, ktorým začína plynúť, sa do nej nepočíta. V praxi to znamená, že nárok môže byť premlčaný približne pätnásť mesiacov od uzavretia prepravnej zmluvy — teda od uzavretia zmluvy, nie od splatnosti faktúry. Plynutie premlčacej lehoty zastavuje podľa čl. 32 ods. 2 Dohovoru písomná reklamácia, a to až do dňa, keď dopravca reklamáciu písomne odmietne a vráti k nej pripojené doklady; neskoršia reklamácia v tej istej veci plynutie lehoty už nezastaví. Toto ustanovenie je formulované na reklamáciu, ktorú odmieta dopravca — predžalobná výzva, ktorou dopravca sám vymáha prepravné od objednávateľa, pod jeho znenie nespadá a plynutie lehoty nezastavuje. S výnimkou prípadu podľa odseku 2 sa zastavenie aj prerušenie premlčania spravuje podľa čl. 32 ods. 3 právom platným na súde, na ktorom sa vec prejednáva; pred slovenským súdom teda platí § 402 Obchodného zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba prestáva plynúť až úkonom, ktorý sa podľa predpisu upravujúceho súdne konanie považuje za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Samotné upomínanie dlžníka lehotu nepredlžuje.
Otázka, či sa nárok dopravcu na zaplatenie prepravného spravuje jednoročnou lehotou podľa čl. 32 Dohovoru CMR, alebo všeobecnou štvorročnou premlčacou dobou podľa § 397 Obchodného zákonníka, nie je v odbornej praxi jednotne posudzovaná. Vzhľadom na túto neistotu je namieste vychádzať z kratšej lehoty.